Černobyľ sa po desiatkach rokov od najväčšej jadrovej katastrofy v histórii ľudstva ocitá opäť v problémoch. Nové zistenia naznačujú, že vo vnútri zničeného reaktora začína dochádzať k novým štiepnym reakciám, čo by potencionálne mohlo viesť k ďalšej jadrovej katastrofe.
Nad reaktorom sa po tragédii vybudoval narýchlo sarkofág, ktorý ho utesnil a ukryl v sebe veľké množstvo rádioaktívneho materiálu. Černobyľ však časom nutne potreboval nový, kvalitnejší a bezpečnejší sarkofág. Ten sa podarilo dostavať v roku 2017. Celková suma presahovala 1,5 miliardy eur a jeho životnosť by mala byť približne 100 rokov. Okrem toho mal nový sarkofág celú oblasť stabilizovať a pripraviť na demontáž pôvodného krytu s názvom Shelter.
Aj 35 rokov po výbuchu černobyľskej jadrovej elektrárne možno pozorovať v obrovskom množstve uránového paliva štiepne reakcie, ktoré stále tlejú ako žeravé uhlíky. Ukrajinskí vedci majú ešte niekoľko rokov na to, aby zistili, či sú tieto reakcie bezpečné alebo bude potrebné zasiahnuť a predísť tak ďalšej katastrofe. Zdá sa totiž, že v priebehu posledných 4 rokoch sa neutróny začali v určitých oblastiach hromadiť aj napriek prítomnosti nového sarkofágu, pričom v jednej z neprístupných komôr vo vnútri elektrárne, sa množstvo neutrónov až zdvojnásobilo. Simulácie naznačujú, že vysúšanie paliva zvyšuje efektivitu štiepenia jadier uránu. Presný mechanizmus, prečo to tak je, však zatiaľ známy nie je. Hoci ku katastrofe podobnej z roku 1986 pravdepodobne nedôjde ani v tom najhoršom scenári, mohlo by dôjsť ku kolapsu nestabilných častí pôvodného sarkofágu a následnému zaplneniu toho nového hustým mrakom rádioaktívneho prachu.
Zároveň treba podotknúť, že opätovné vzplanutie štiepnych reakcií nie je jediným problémom černobyľskej jadrovej elektrárne. Kedysi stvrdnutá láva, respektíve korium sa vplyvom intenzívneho žiarenia a vysokej vlhkosti doslova rozpadá na prach, čím sa komplikujú plány na demontáž pôvodného krytu. Vedci tak majú o prácu na najbližšie roky určite postarané.
