Pred približne 30 tisíc rokmi v Eurázii ovládali stepi dva hrozivé druhy. Ľudia a vlci. Oba žili v skupinách, boli inteligentné a vysoko organizované a veľmi dobre sa navzájom poznali. Naši predkovia lovili podobne ako vlci. Stopovali svoju korisť na dlhé vzdialenosti a uštvali ju. Vlci na ľudí neútočili, no boli vždy pripravení ukradnúť im korisť. Táto rivalita trvala tisíce rokov až do chvíle, kedy jeden z vlkov zmenil svoje správanie. Bola to zrejme mladá samica, ktorá si nevedela nájsť svoje miesto vo svorke. Bola plachá a zraniteľná. Vlčica jedného dňa svorku opustila a zašla bližšie k ľuďom. Toto rozhodnutie spustilo významný posun v histórii ľudstva. Dlhý čas sa verilo, že ľudia skrotili vlkov tak, že ich odchytili a vychovali ich mladé. Realita však bola pravdepodobne úplne iná. Bol to naopak vlk, ktorý skrotil človeka. Vyhladovaná vlčica, ktorú pritiahla vôňa ľudského jedla, sa rozhodla jedného dňa priblížiť aj k ľudským obydliam. Keď sa priblížil k potrave ďalší nepriateľ, medveď, vlčica neváhala a svojich nových priateľov a ich zásoby ochránila. Toto bola prvá vlastnosť, ktorú sme si na vlkoch všimli. Ich schopnosť varovať nás pred nebezpečenstvom. Netrvalo dlho a odrazu nás už sprevádzali na love za potravou, dojedali zvyšky, udržiavali nás v teple počas chladných nocí. Vlkom trvalo nejakú dobu, kým si vybrali medzi slobodou v divočine a určitou závislosťou na človeku. Časom sa z týchto zvierat stali vynikajúci spoločníci. Ich mláďatá sa narodili medzi ľuďmi. Tí divokejší sa vracali do prírody, no tí poddajnejší ešte viac skrotli a rodili ešte krotkejšie mláďatá. Tak vznikol náš najbližší priateľ spomedzi živočíšnej ríše. Pes. Čoskoro už celé ľudstvo vedelo, že spojenectvo s vlkmi je možné.
Pred 20 tisíc rokmi sa objavili prvé psy, ako ich poznáme dnes, na severnej pologuli. V Európe sa objavujú stopy ranných plemien psov. V Ázii psy po kontakte s ľuďmi začali mať svetlejšiu srsť a ich uši a chvost zmenili tvar. Na juhu mali psy kratšiu srsť, aby lepšie zvládali horúčavy.
Zhruba pred 10 tisíc rokmi sa psy prispôsobili teplejšiemu prostrediu a rozšírili sa od južnej Ázie až po Austráliu. Migrovali tiež do Južnej Ameriky a Afriky. Psy čoskoro sprevádzali ľudí po celej planéte. V tomto štádiu začalo naše partnerstvo smerovať k prekvapujúcemu vývoju. Psy nám začali pomáhať chrániť naše plodiny pred hladnými príživníkmi, akými boli napríklad vtáky, hlodavce, či opice.
Psy do našich životov vstúpili, keď sme boli kočovníci a lovci – zberači. Získali si nás a vytvorili si miesto po našom boku. Chránili našu úrodu a umožnili nám vytvárať si zásoby, a tak sme sa stali roľníkmi. Rozhodli sa ďalej chrániť naše zvieratá, a tak sme sa stali pastiermi. S radosťou s nami lovili korisť, a tak sme sa stali najmocnejšími lovcami na zemi. Darovali nám svoje schopnosti. Svoj čuch, silu, výdrž, inteligenciu. Išli s nami všade, dokonca aj do miest. A dokážu rozpoznať aj naše myšlienky a pocity. V súčasnosti nás sprevádzajú od najútlejšieho veku. Podnecujú nás, aby sme sa usmievali, hrali a cvičili. Sú nám verní v dobrých časoch, ale aj v tých zlých. Stoja pri nás v období našej mladosti a utešujú aj v starobe a samote.
Toto zviera sa zrodilo z nášho spojenectva s vlkmi. Nič podobné neexistuje v celom svete prírody. So svojou bezpodmienečnou láskou je pes skutočne najlepším priateľom človeka.
