V počiatkoch vzniku kresťanstva sa narodenie Ježiša Krista neoslavovalo vôbec. Hlavným sviatkom vtedy bola Veľká Noc, teda jeho zmŕtvychvstanie. Po prečítaní Biblie dokonca zistíte, že konkrétny dátum narodenia Ježiška sa neuvádza. Predpokladá sa však, že by to malo byť 6. januára, teda v čase, kedy Vianoce oslavuje pravoslávna cirkev.
Zmena prišla až s pápežom Júliusom I., ktorý v 4. storočí rozhodol, že Vianoce budeme oslavovať 24. decembra. Dodnes nie je úplne jasné, prečo sa tak rozhodol. Historici predpokladajú, že jeho zámerom bolo prinútiť aj neveriacich, aby pred pohanskými tradíciami uprednostnili kresťanstvo. Od tohto času sa teda narodenie Ježiša Krista oslavuje 24. decembra a 6. január sa stal dátumom príchodu Troch Kráľov.
Nie všetci panovníci však boli s Vianocami úplne stotožnení a snažili sa ich zrušiť, čo sa aj na istý čas podarilo.
Reč je o Oliverovi Cromwellovi, anglickom štátnikovi a vodcovi anglickej revolúcie. Ten so svojimi prívržencami bojoval proti írskym katolíkom a v 17. storočí doslova zrušil Vianoce. Toto obdobie však našťastie netrvalo dlho. V roku 1660 na trón zasadol Karol II., ktorý tento sviatok “obnovil” a kresťania sa mohli po približne 15 rokoch opäť tešiť.
Vianoce boli „zrušené“ aj v Spojených štátoch. Do relatívne čerstvo osídlenej Severnej Ameriky ich totiž v roku 1620 ani nepriniesli. Naopak, dôležitým sviatkom nových usadlíkov sa stal Deň vďakyvzdania. Istý čas boli v Bostone tieto sviatky dokonca zákonom zakázané, pretože Američania odmietali prijať čokoľvek britské a Vianoce ignorovali aj po Americkej revolúcii. Oficiálnym štátnym sviatkom sa stali až v roku 1870.
Odkiaľ pochádza tradícia zdobenia ihličnatého stromčeka?
Zdobenie stromčeka patrí určite k najobľúbenejším tradíciám a tešia sa na to nielen deti, ale aj dospelí. Mnohých určite prekvapí, že vianočný stromček nemá pôvod v kresťanstve, ale v pohanskom uctievaní stromov. Túto tradíciu však kresťania prebrali a pôvodne ozdobovali listnaté stromy, konkrétne duby. Až v 7. storočí sv. Bonifác rozhodol, že by sme mali zdobiť jedličku, pretože tá špicom mieri do neba a tvarom pripomína svätú trojicu.
Takisto aj samotné ozdoby prebrali kresťania od pohanov. V minulosti sa stromčeky zdobili najmä imelom, ktoré malo mať zázračnú moc. Sviečky a svetielka, bez ktorých si Vianoce nevieme predstaviť, zase symbolizujú Ježiša Krista, ktorý je podľa kresťanov svetlom sveta, no spájajú sa aj s pohanskými oslavami, ku ktorým oheň patrí od nepamäti.
Okrem zdobenia stromčeka je hlavným bodom programu rozbaľovanie darčekov. V minulosti sa darčeky rozdávali aj v tých najchudobnejších rodinách. Vianoce bez darčekov si dnes už nevieme predstaviť. Deťom v našich končinách ich nosí Ježiško, inde je to Dedo Mráz, Otec Vianoc či Santa Claus. V Taliansku darčeky rozdáva striga La Befana, no a v takom Nórsku či Švédsku je to vianočná koza Julbukk.
Nech už sa tieto najkrajšie sviatky roka oslavujete akokoľvek, jedno je isté. Vianoce majú byť v prvom rade sviatkami pokoja, mieru a pohody.
