V skutočnosti však bol podpísaný už 7. mája vo Francúzskom Remeši, ale bez prítomnosti zástupcov ZSSR. Tí preto trvali na opakovaní ceremónie. Stalo sa tak nasledujúci deň v Berlíne, tesne pred polnocou. Kvôli časovému posunu bol však v tej chvíli v Sovietskom Rusku už niekoľko minút 9. máj. Preto sa počas prednovembrového režimu oslavoval Deň víťazstva 9. mája. V Rusku, Bielorusku, na Ukrajine a v ďalších krajinách bývalého ZSSR je to tak dodnes. Bolo to vhodné aj preto, lebo až 9. mája prišla do Prahy Červená armáda. Stále je však reč len o Európe. V Ázii boje pokračovali až do leta. 6. a 9. augusta zhodili Američania na Hirošimu a Nagasaki atómové bomby. Vtedy sa k vojne proti Japoncom pridal aj ZSSR, a tak 15. augusta japonský cisár Hirohito nariadil bezpodmienečnú kapituláciu, ktorá však bola formálne potvrdená až 2. septembra 1945. USA tak oslavujú Deň víťazstva až druhý, Číňania dokonca tretí septembrový deň.
Prečo musela mať druhá svetová vojna svoju obeť aj po vyhlásení mieru?
Bol 18. august 1945. Prešiel štvrť rok od oficiálneho vyhlásenia mieru v Európe. Napriek tomu si druhá svetová vojna vyžiadala svojho posledného padlého. Bol ním dvadsaťročný Američan Anthony J. Marchione. Anthony sa do druhej svetovej vojny zapojil až v jej druhej polovici ako letecký fotograf. V čase, keď druhá svetová vojna vypukla, mal iba 14 rokov.
Najvyšší veliteľ spojeneckých síl v Tichomorí, americký generál Douglas MacArthur Japoncom veľmi neveril, a tak nariadil, aby nad ich ostrovmi lietali americké stroje a monitorovali situáciu, či japonskí vojaci skutočne zložili zbrane, zastavili všetky útočné akcie a dodržali všetky podmienky prímeria. Na nebi nad Tokiom sa ale nadránom 18. augusta 1945 neobjavili len americké bombardéry, ale aj niekoľko japonských stíhačiek a tie odrazu začali strieľať. Streľba z japonského lietadla zasiahla aj jeden z Dominátorov B-32, kde sedel aj mladý fotograf. Aj keď sa lietadlo nezrútilo a dokázalo sa aj s priestrelom trupu vrátiť, Anthony Marchione na jeho palube vykrvácal.
Strelec, ktorý mladíka zasiahol, bol vtedy dvadsaťdeväťročný podporučík Saburo Sakai, ktorý sa so 64 zostrelmi radí medzi najúspešnejších japonských stíhačov dejín. Po vojne Sakai z armády odišiel, stal sa zapáleným budhistom a zaprisahaným odporcom akéhokoľvek násilia.
